SK     CZ     EN     DE     HU     PL

V Roháčoch nad Žiarskou chatou a v Medvedej štôlni

FaceBook  Twitter  

dsc 0644   kpiaZápadné Tatry – Roháče patria medzi moje najobľúbenejšie slovenské pohorie. Prišiel čas sem zaviesť aj drobizg... Naša voľba padla na jednu z najnavštevovanejších dolín – Žiarsku dolinu, ktorú modeloval ľadovec. Aj preto, lebo v nej stojí Žiarska chata, ktorá bola pre deti vhodným motivujúcim prvkom. My sme si ju chceli pozrieť potom, ako bola v roku 2009 zrekonštruovaná. Okrem chaty sme navštívili aj symbolický cintorín a v ústí doliny zaujímavú Medvediu štôlňu, ktorá očarila najmä deti...

 

Autom ráno krátko po ôsmej prechádzame okolo salaša Žiar a chaty Kožiar. Parkovisko je kúsok za tou druhou. Platíme poplatok za auto 3 eurá. Áut je tu ešte málo, hoci je nedeľa. Domáci zo Smrečian nám poradili, aby sme pre výstup ku chate zvolili modrú značku Náučného chodníka Žiarska dolina. A tak aj robíme. Chceme sa čo najviac vyhnúť asfaltovej ceste, ktorú pre zjazdy používajú či už kolobežkári, ktorí si na chate požičajú kolobežky, alebo cyklisti. Tiež dúfame, že na náučnom chodníku bude aj viac tieňa. Vyrážame asi z 900 metrovej nadmorskej výšky, prechádzame okolo útulne pri Medvedej štôlni. Po chvíli opúšťame asfaltovú cestu a vchádzame na náučný chodník. Prechádzame cez nové drevené lávky cez potok. Prichádza prvé väčšie stúpanie, les naokolo je pomerne dosť zdevastovaný. Stúpame v tieni, dsc 0586míňame prvý prístrešok aj s náučnou tabuľou. Pri chodníku sa striedajú úseky lesom a mimo neho. Napravo môžeme pozorovať takmer počas celého stúpania chrbty z Baranca. Sú strmé a zdajú sa byť veru poriadne vysoko. Chodník vedie nad asfaltovou cestou. Spočiatku je dolina pomerne úzka, ale postupne sa rozširuje, tešíme sa každému výhľadu. dsc 0588Počasie nám praje, je úplne modrá azúrová obloha, polarizačný filter pekne polarizuje. Škoda veru všetkých kalamitných úsekov, míňame aj lesný stroj, ktorý má v strmom svahu pred sebou vyjazdenú poriadne strmú cestu, okolo ktorej je vyslovene devast. Vchádzame do lesa, kde je ďalší prístrešok a náučná tabuľa, z ktorej sa dozvedáme, že väčšinovou drevinou tohto územia je smrek. Spomínaná je aj storočná lavína z roku 2009, ktorá zmenila charakter doliny a taktiež poškodila Žiarsku chatu. Opäť vychádzame z lesa a za menšou zákrutou sa pred nami po prvýkrát ukazuje aj Žiarska chata. Deti sa tomu potešili. Pred nami spoznávame aj špicaté a skalnaté Tri kopy. Dolina sa rozširuje. Dolu pod nami zurčí potok. Prechádzame najkrajším úsekom cesty už mimo lesa. Na našu radosť sa objavujú čučoriedky hneď popri chodníčku, a tak si ich zbierame a ochutnávame. Za drevenou lávkou cez potok sa napájame po prvýkrát na asfaltovú cestu. Ku chate je to z týchto miest miernym stúpaním už asi iba pol kilometra. Čas máme celkom dobrý, neponáhľame sa. Na ceste nás predbieha niekoľko cyklistov. Tí sa tvária, ako keby to ani nebolo do kopca, asi majú prevody vhodné na horské stúpania. Peších turistov je tu pomenej. Nuž, turisti, ktorí si to zamierili na Plačlivé, či najvyšší roháčsky Baníkov, sú už isto dávno pred nami vo vyšších častiach doliny. A pohodoví turisti tu ešte nie sú. Vľavo vo svahu pozorujeme dolné časti Šarafiového vodopádu. Za asi 100 minút od parkoviska prichádzame na chatu, je niečo pred jedenástou. Tabuľka informuje o necelých 5300 metroch – predpokladám, že toto je dĺžka trasy po asfaltovej ceste. Sme vo výške 1325 metrov nad morom. Vo vnútri reštaurácie, kam vychádzame po schodoch, sedí pár ľudí. Vyberáme si z ponuky kotlíkový guláš za 5 eur, ktorý si deti rozdelia a nutelové palacinky so šľahačkou za 4 eurá. Ja ochutnávam výborný horúci 3 dcl chatársky čaj za 1 Euro a manžel si dáva nechladeného Radlera. Vo vnútri sme na stenách obdivovali pekné veľké zábery Roháčov. S jedlom sme boli spokojní, čakali sme iba chvíľku. Ešte sme dokúpili na pamiatku magnetku s chatou a jej okolím a chvíľu sme si posedeli aj pred chatou. Na lavičkách v tieni tu sedia viacerí turisti, je tu aj niekoľko cyklistov. Tá prvá chata tu bola v prevádzke od roku 1939. Deti majú ešte hŕbu energie. A tak sme sa rozhodli pre návštevu symbolického cintorína obetiam horských nešťastí, ktorý je na okraji lesa naľavo za budovou horskej služby, ktorá stojí kúsok za chatou. Do priestoru oploteného nízkych plôtikom sa vchádza cez drevenú vstupnú bránu. dsc 0594

dsc 0607Dominujúcim je drevený kríž so zvonom, sú tu nízke drevené lavičky pre posedenie a niekoľko vytesaných plastík z dreva. V tieňoch stromov sa tu príjemne sedelo.V porovnaní s chatou tu nebolo takmer nikoho. Pri kríži sú na veľkom balvane tabuľky s menami obetí. Príčiny nešťastí sú rôzne, či už blesk, pád alebo zlyhanie srdca, či smrť pri zostupe... Našli sme tu aj pamätnú tabuľu Jindru Martiša, ktorý zahynul v Himalájach, či samotného zakladateľa tohto pietneho miesta – Milana Marenčáka, či členov horskej služby, ktorí zahynuli pri výkone ich nebezpečného, ale krásneho povolania. Pri spiatočnej ceste rozmýšame, či pojdeme po asfalte, ale keďže sa dá dsc 0614predpokladať, že popoludní bude viac ľudí schádzať dolu na bicykloch, či kolobežkách a že bude aj teplejšie, vraciame sa rovnakou cestou. Ešte ochutnávame čučoriedky a fotografujeme okolie. Dníček je veru ako maľovaný, na oblohe nie je ani mráčik. Na našu radosť začalo už aj viac pofukovať smerom hore dolinou, a tak je zvyšujúe sa teplo o niečo znesiteľnejšie, šiltovka a ochranný krém sú nevyhnutnosťou. Ako sme predpokladali, až na spiatočnej ceste stretáme na chodníku pomerne veľa ľudí smerujúcich hore dolinou. To stúpanie im vôbec nezávidím. Keďže je slnko už o dosť vyššie ako ráno, miesta, ktoré poskytovali tieň, sú teraz už na slnku. p7300388Tešíme sa našej prvej návšteve chaty a jej okolia, ktoré sa deťom veľmi páčilo. Uvidíme, či sa nabudúce dostaneme vyššie. Na našu radosť stíhame na začiatku doliny aj prehliadku Medvedej štôlne, na ktorú nečakáme dlho. Odporúčam ju najmä tým najmenším, ktorí si chcú pri čelových lampách a pri chladivej teplote asi 10 stupňov vypočuť niečo o permoníkoch, netopieroch, či samotnej bani a živote baníkov. Medvedia štôlňa, na rozdiel od rovnako známej a navštevovanej Stanišovskej jaskyne, bola vytvorená výlučne činnosťou človeka a predstavuje jediné banské dielo tohto druhu, ktoré je na Liptove sprístupnené. Výklad sprievodcu je vtipný a bez problémov zaujme aj deti. Vstup do štôlne je pri útulni po zopár schodoch, je to zároveň aj výstup. Štôlňa je sprístupnená pre návštevníkov celoročne.
Prajem príjemné objavovanie.

dsc 0592

dsc 0620

dsc 0643

p7300435

p7300438

 

Kontakt

 CBS spol, s.r.o.
     Kynceľová 54, 974 01 
     Banská Bystrica
     Slovensko
 
 Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
 +421 48/429 90 10
 +421 911 176 101
 
 www.cbs.sk

Podporujeme

MLADOST

logo R

oocrLogo